„Duše, ktoré šíria úctu k môjmu milosrdenstvu, budem ochraňovať po celý život ako láskavá matka svoje nemluvňa a v hodine smrti im nebudem sudcom, ale milosrdným Spasiteľom." (D 1075)
Podstatou kultu Božieho milosrdenstva je postoj kresťanskej dôvery voči Pánu Bohu a činnej lásky voči blížnemu. Pán Ježiš túži, aby mu jeho „stvorenia dôverovali" (D 1059) a aby konali skutky milosrdenstva: skutkom, slovom alebo modlitbou. „Milosrdenstvo svojim blížnym máš preukazovať vždy a všade, nemôžeš sa tomu vyhýbať ani sa vyhovárať,
ani sa od toho oslobodiť." (D 742) Kristus túži, aby jeho ctitelia vykonali každý deň aspoň jeden skutok lásky k blížnemu.
Šírenie úcty k Božiemu milosrdenstvu nevyžaduje veľa slov, ale vždy kresťanský postoj viery, dôvery voči Bohu a ochotu byť stále milosrdnejším. Príklad takéhoto apoštolátu dávala vo svojom živote sv. Faustína.